Michalianska legenda Julo Zborovjan

Narodil sa 14.1 1921 v Šarišských Michaľanoch. Vyrastal v početnej rodine dedinského kováča Ondreja a mal 5 súrodencov Jozefa, Františka, Emila, Janku, Irenu. Keď mal 17 rokov, matka im zomrela 11.3.1938.V dôsledku jej smrti skoro odišiel z domu a ťažko sa prebíjal životom. 

Školskú dochádzku začal 1.9.1927 v miestnej škole, kde dosahoval dobré výsledky. Po skončení 5 ročníka navštevoval Gymnázium v Prešove, kde začal písať prvé verše, ktoré vyšli v rôznych časopisoch: Slovenské pohľady, Elán, Mlaď, Pozdrav mladých . Okrem poézie mal v tom čase ešte veľa ďalších záľub. Hrával v dedinskom divadle, spolu s bratom Jozefom a ďalšími študentmi stál pri zrode prvej futbalovej jedenástky v obci.

Životná cesta a dielo Jula Zborovjana boli už mnohokrát zhodnotené, hlavne pri okrúhlych životných jubileách. Z radu publicistov sa tomuto autorovi najviac venoval literárny historik Imrich Vaško. Publikoval množstvo článkov na stránkach Národnej obrody, Nového slova, Práce, Prešovských novín, Východoslovenských novín, Kultúrneho života. Z týchto štúdií dostávame ucelený obraz o živote a diele nášho básnika, divadelníka, prekladateľa, dramatizátora, redaktora, režiséra a publicistu.

Na Gymnáziu v Prešove 1934-1942, prekonal ťažký údel a odišiel sa liečiť do Vysokých Tatier. Počas stredoškolského štúdia získal pod vedením Antona Prídavku divadelnú pred prípravu spoluprácou v tunajšom Slovenskom rozhlase a divadelnom krúžku Záborský.

Po maturite v roku 1943 a neukončenom vzdelaní na Právnickej fakulte v Bratislave ho v roku 1945 prijal do služieb Východoslovenského národného divadla sám Janko Borodáč, s ktorým bolo späté ich trvalé priateľstvo. Ani po smrti Janka Borodáča nezabúdal na túto poctu, a preto sa stal jedným z držiteľom jeho odkazu a editorom jeho pamätí.

Na počesť Zborovjanovho životného jubilea v roku 1971 herečka Oľga Borodáčová napísala:

"Vždy som ho poznala ako skromného, skôr do pozadia utiahnutého človeka, básnika i hravého chlapca a pritom veľmi pilného pracovníka na svojom poste. Bol nám a je mi doposiaľ ako jedno z vlastných detí, z tých mnohých drahých divadelných synov a dcér. Vždy vedel nadchnúť ľudí pre dobrú vec, či už išlo o umenie v divadle alebo iné básnické dielo. Veď napokon oboje má spoločný koreň."

V Košickom Východoslovenskom národnom a neskôr Štátnom divadle najprv vykonával funkciu tajomníka, redigoval bulletiny pre činohru, spevohru a balet a od roku 1948 až do posledných chvíľ života- celé jedno štvrťstoročie- vydržal v profesii dramaturga a zapáleného divadelníka, dramatizátora, režiséra, redaktora a publicistu, čo je ojedinelý prípad vytrvalosti v práci k prospechu slovenskej divadelnej kultúry. Ním realizované Večery poézie a hudby utvorili základ pre známe Divadielko pod kupolou. Popri tejto práci stihol absolvovať Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove.

Zomrel uprostred tvorivej práce 20.10.1974. Odišiel v najproduktívnejšom veku. Plný plánov, príprav, rozrobených prác, zanechajúc za sebou desiatky, ba stovky básní, ktoré by si vyžiadali ešte rukopisné úpravy, doplnky.

Pochovaný je doma, na cintoríne v Šarišských Michaľanoch, kde mu v roku 1984 odhalili náhrobok, spoločné dielo umelca Ernesta Zmetáka a profesora Viktora Malinovského. Na náhrobku tróni postava múzy ľúbostného básnictva Erato. Epitaf tvoria posledné dva verše z básne Rozlúčka z jeho zbierky Prehovor, srdce.

Zdroj: mbtron