1. decembra 1958 bola v Šarišských Michaľanoch otvorená novostavba Závodného klubu ROH pri Ústave sér a očkovacích látok (vtedajší názov Imuny). Objekt slúžil predovšetkým ako kino, ale mal na tú dobu celkom slušne technicky vybavené javisko. A na ňom sa začali onedlho schádzať členovia novozaloženého divadelného súboru. Jeho zakladateľom, režisérom, hercom a maskérom v jednej osobe, bol skúsený divadelný ochotník, nadšenec a propagátor ochotníckeho divadla Rudolf Navrátil st.
S ochotníckym divadlom začal ako pätnásťročný študent reálneho gymnázia v rodnom Kolíne. Až do roku 1930 bol členom na tú dobu v Čechách veľmi uznávaného kolínskeho súboru TYL, ktorý vznikol v polovici 19.storočia, v časoch českého obrodeneckého hnutia. V roku 1930 prichádza Rudolf Navrátil na Slovensko. V Poprade sa stáva nielen vedúcim pracovníkom novovzniknutej Tatrabanky, ale aj členom popredného slovenského ochotníckeho súboru NAPRED, niekoľkonásobným účastníkom Divadelných pretekov v Turčianskom sv. Martine. V súbore sa ako skúsený divadelník stáva jeho hereckým protagonistom a vedúcou režisérskou osobnosťou. V Naprede pôsobí do roku 1953, keď je služobne preložený do Prešova.
V roku 1956 sa stáva zamestnancom ÚSOLu a spolu s rodinou aj občanom vtedajšej obce Michaľany nad Torysou. Stál pri zrode myšlienky vybudovania podnikového kultúrneho zariadenia, čo sa napriek komplikáciám a problémom nakoniec podarilo. Ako vedúci pracovník ÚSOLu má svoj podiel predovšetkým na riešení a realizácii technického vybavenia javiska a kulisového parku pre budúcu divadelnú ochotnícku činnosť.
Ako režisér sa v Šarišských Michaľanoch uviedol 19. apríla 1959 premiérou inscenácie tragikomédie Miloslava Stehlíka SEDLIACKA LÁSKA. Bolo to historicky prvá premiéra novozaloženého divadelného súboru. Jej divácky úspech bol základom pre nadšenie a chuť do tejto zmysluplnej činnosti. V ďalších sezónach so súborom režijne naštudoval a v premiérach uviedol komédiu Cézara Solodara V ORGOVÁNOVOM SADE (5. 12. 1959), drámu Karla Čapka MATKA (7. 5. 1960), komédiu N. V. Gogoľa ŽENBA (3. 12. 1960), hru Ľudovíta Filana ŽOLÍK (28. 1. 1962), komédiu J. B. Moliéra LAKOMEC (6. 5. 1962), drámu Petra Karvaša ANTIGÓNA A TÍ DRUHÍ (17. 3. 1963) a hru Antona Kudju KEĎ MIZNÚ BIELE KRVINKY (23. 11. 1963).
Napriek tomu, že sa venoval režijnej práci so súborom, Rudolf Navrátil občas nezaprel svoj kvalitný herecký potenciál a objavil sa na michalianskom javisku v inscenáciách V Orgovánovom sade, Matka, Ženba, Antigóna a tí druhí a Keď miznú biele krvinky. Svoje dlhoročné herecké skúsenosti zúročil predovšetkým v postave profesora v Karvašovej Antigóne, za ktorú získal na Krajskej prehliadke ochotníckych divadelných súborov v Trebišove cenu za najlepší mužský herecký výkon.
© 2011 mbtron
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára